Pseudomonas aeruginosa: Rozdiel medzi revíziami

Z TSENZ
Prejsť na: navigácia, hľadanie
(Vytvorená stránka „{{DISPLAYTITLE:Pseudomonas aeruginosa}} Druh Pseudomonas aeruginosa je gramnegatívna tyčinkovitá baktéria. Tak ako všetky pseudomonády sa zaraďuje medzi psychrot...“)
 
 
Riadok 3: Riadok 3:
 
Druh Pseudomonas aeruginosa je gramnegatívna tyčinkovitá baktéria. Tak ako všetky pseudomonády sa zaraďuje medzi psychrotrofné baktérie. Je veľmi rozšírený v prírode. Bežne sa vyskytuje v pôde, vo vode a na rastlinných produktoch. Je veľmi rezistentný voči nepriaznivým vplyvom prostredia a môže sa rozmnožovať aj pri nízkej teplote a pri minimálnom obsahu živín. V dôsledku rezistencie odoláva aj účinkom niektorých dekontaminačných činidiel a preto sa z prostredia ťažko eliminuje. Je častým pôvodcom nemocničných nákaz. Tiež vyvoláva ochorenia močových ciest, zápaly stredného ucha, hnisavé procesy, infekcie v popáleninách, nebezpečné infekcie oka, nekrotizujúce zápaly pľúc a i.  Je predmetom záujmu hygienickej mikrobiológie, pretože môže kontaminovať potravinárske výrobky, ale aj vodu v bazénoch a povrchovú vodu. Môže vyvolať aj akútnu gastroenteritídu alebo enterokolitídu. Uvádza sa, že asi 90 % kmeňov vytvára tzv. toxín A považovaný za najjedovatejší produkt tohto mikroorganizmu, keďže inhibuje syntézu proteínov v bunkách. Na patogenite kmeňov sa podieľajú aj cytolytické exotoxíny a extracelulárne proteolytické enzýmy, ktoré štiepia kezeín, fibrín a kolagén, dôsledkom čoho dochádza k poškodzovaniu steny drobných ciev, čo môže viesť ku krvácaniu (hemoragii) až nekróze. Je značne rezistentný na antibiotiká.
 
Druh Pseudomonas aeruginosa je gramnegatívna tyčinkovitá baktéria. Tak ako všetky pseudomonády sa zaraďuje medzi psychrotrofné baktérie. Je veľmi rozšírený v prírode. Bežne sa vyskytuje v pôde, vo vode a na rastlinných produktoch. Je veľmi rezistentný voči nepriaznivým vplyvom prostredia a môže sa rozmnožovať aj pri nízkej teplote a pri minimálnom obsahu živín. V dôsledku rezistencie odoláva aj účinkom niektorých dekontaminačných činidiel a preto sa z prostredia ťažko eliminuje. Je častým pôvodcom nemocničných nákaz. Tiež vyvoláva ochorenia močových ciest, zápaly stredného ucha, hnisavé procesy, infekcie v popáleninách, nebezpečné infekcie oka, nekrotizujúce zápaly pľúc a i.  Je predmetom záujmu hygienickej mikrobiológie, pretože môže kontaminovať potravinárske výrobky, ale aj vodu v bazénoch a povrchovú vodu. Môže vyvolať aj akútnu gastroenteritídu alebo enterokolitídu. Uvádza sa, že asi 90 % kmeňov vytvára tzv. toxín A považovaný za najjedovatejší produkt tohto mikroorganizmu, keďže inhibuje syntézu proteínov v bunkách. Na patogenite kmeňov sa podieľajú aj cytolytické exotoxíny a extracelulárne proteolytické enzýmy, ktoré štiepia kezeín, fibrín a kolagén, dôsledkom čoho dochádza k poškodzovaniu steny drobných ciev, čo môže viesť ku krvácaniu (hemoragii) až nekróze. Je značne rezistentný na antibiotiká.
  
Patrí k mikrobiologickým a biologickým ukazovateľom kvality pitnej vody. Najvyššia medzná hodnota v pitných vodách je 0 KTJ/250 ml (kolóniu tvoriacich jednotiek).
+
Patrí k mikrobiologickým a biologickým ukazovateľom kvality [[pitná voda|pitnej vody]]. Najvyššia medzná hodnota v pitných vodách je 0 KTJ/250 ml (kolóniu tvoriacich jednotiek).
  
 
==Zdroje==
 
==Zdroje==
Riadok 13: Riadok 13:
 
# Valík, Ľ., Prachar, V., 2009: Pôvodcovia ochorení z požívatín a minimalizácia ich rizika. Slovenská technická univerzita v Bratislave, Bratislava, 167 s.
 
# Valík, Ľ., Prachar, V., 2009: Pôvodcovia ochorení z požívatín a minimalizácia ich rizika. Slovenská technická univerzita v Bratislave, Bratislava, 167 s.
 
# Zahradnický, J. (ed.), 1991: Mikrobiológia a epidemiológia I. Osveta, Martin, 614 s.
 
# Zahradnický, J. (ed.), 1991: Mikrobiológia a epidemiológia I. Osveta, Martin, 614 s.
 +
[[Category:SK]][[Category:Zdravotné indikátory]][[Category:Environmentálne indikátory]]

Aktuálna revízia z 13:59, 19. október 2015


Druh Pseudomonas aeruginosa je gramnegatívna tyčinkovitá baktéria. Tak ako všetky pseudomonády sa zaraďuje medzi psychrotrofné baktérie. Je veľmi rozšírený v prírode. Bežne sa vyskytuje v pôde, vo vode a na rastlinných produktoch. Je veľmi rezistentný voči nepriaznivým vplyvom prostredia a môže sa rozmnožovať aj pri nízkej teplote a pri minimálnom obsahu živín. V dôsledku rezistencie odoláva aj účinkom niektorých dekontaminačných činidiel a preto sa z prostredia ťažko eliminuje. Je častým pôvodcom nemocničných nákaz. Tiež vyvoláva ochorenia močových ciest, zápaly stredného ucha, hnisavé procesy, infekcie v popáleninách, nebezpečné infekcie oka, nekrotizujúce zápaly pľúc a i. Je predmetom záujmu hygienickej mikrobiológie, pretože môže kontaminovať potravinárske výrobky, ale aj vodu v bazénoch a povrchovú vodu. Môže vyvolať aj akútnu gastroenteritídu alebo enterokolitídu. Uvádza sa, že asi 90 % kmeňov vytvára tzv. toxín A považovaný za najjedovatejší produkt tohto mikroorganizmu, keďže inhibuje syntézu proteínov v bunkách. Na patogenite kmeňov sa podieľajú aj cytolytické exotoxíny a extracelulárne proteolytické enzýmy, ktoré štiepia kezeín, fibrín a kolagén, dôsledkom čoho dochádza k poškodzovaniu steny drobných ciev, čo môže viesť ku krvácaniu (hemoragii) až nekróze. Je značne rezistentný na antibiotiká.

Patrí k mikrobiologickým a biologickým ukazovateľom kvality pitnej vody. Najvyššia medzná hodnota v pitných vodách je 0 KTJ/250 ml (kolóniu tvoriacich jednotiek).

Zdroje

  1. Bednář, M., Fraňková, V., Schindler, J., Souček, A., Vávra, J., 1999: Lékařská mikrobiologie: Bakteriologie, virologie, parazitologie. Marvil, Praha, 558 s.
  2. Klaban, V., 2011: Ekologie mikroorganismů. Ilustrovaný lexikon biologie, ekologie a patogenity mikroorganismů. Galén, Praha, 549 s.
  3. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 496/2010 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 354/2008 Z.z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu.
  4. Rittner, D., McCabe, T.L., 2004: Encyclopedia of Biology. Facts on File, Inc., New York, 400 s.
  5. Schindler, J., 2008: Ze života bakterií. Academia, Praha, 144 s.
  6. Valík, Ľ., Prachar, V., 2009: Pôvodcovia ochorení z požívatín a minimalizácia ich rizika. Slovenská technická univerzita v Bratislave, Bratislava, 167 s.
  7. Zahradnický, J. (ed.), 1991: Mikrobiológia a epidemiológia I. Osveta, Martin, 614 s.