Pseudomonas aeruginosa: Rozdiel medzi revíziami
(Vytvorená stránka „{{DISPLAYTITLE:Pseudomonas aeruginosa}} Druh Pseudomonas aeruginosa je gramnegatívna tyčinkovitá baktéria. Tak ako všetky pseudomonády sa zaraďuje medzi psychrot...“) |
|||
| Riadok 3: | Riadok 3: | ||
Druh Pseudomonas aeruginosa je gramnegatívna tyčinkovitá baktéria. Tak ako všetky pseudomonády sa zaraďuje medzi psychrotrofné baktérie. Je veľmi rozšírený v prírode. Bežne sa vyskytuje v pôde, vo vode a na rastlinných produktoch. Je veľmi rezistentný voči nepriaznivým vplyvom prostredia a môže sa rozmnožovať aj pri nízkej teplote a pri minimálnom obsahu živín. V dôsledku rezistencie odoláva aj účinkom niektorých dekontaminačných činidiel a preto sa z prostredia ťažko eliminuje. Je častým pôvodcom nemocničných nákaz. Tiež vyvoláva ochorenia močových ciest, zápaly stredného ucha, hnisavé procesy, infekcie v popáleninách, nebezpečné infekcie oka, nekrotizujúce zápaly pľúc a i. Je predmetom záujmu hygienickej mikrobiológie, pretože môže kontaminovať potravinárske výrobky, ale aj vodu v bazénoch a povrchovú vodu. Môže vyvolať aj akútnu gastroenteritídu alebo enterokolitídu. Uvádza sa, že asi 90 % kmeňov vytvára tzv. toxín A považovaný za najjedovatejší produkt tohto mikroorganizmu, keďže inhibuje syntézu proteínov v bunkách. Na patogenite kmeňov sa podieľajú aj cytolytické exotoxíny a extracelulárne proteolytické enzýmy, ktoré štiepia kezeín, fibrín a kolagén, dôsledkom čoho dochádza k poškodzovaniu steny drobných ciev, čo môže viesť ku krvácaniu (hemoragii) až nekróze. Je značne rezistentný na antibiotiká. | Druh Pseudomonas aeruginosa je gramnegatívna tyčinkovitá baktéria. Tak ako všetky pseudomonády sa zaraďuje medzi psychrotrofné baktérie. Je veľmi rozšírený v prírode. Bežne sa vyskytuje v pôde, vo vode a na rastlinných produktoch. Je veľmi rezistentný voči nepriaznivým vplyvom prostredia a môže sa rozmnožovať aj pri nízkej teplote a pri minimálnom obsahu živín. V dôsledku rezistencie odoláva aj účinkom niektorých dekontaminačných činidiel a preto sa z prostredia ťažko eliminuje. Je častým pôvodcom nemocničných nákaz. Tiež vyvoláva ochorenia močových ciest, zápaly stredného ucha, hnisavé procesy, infekcie v popáleninách, nebezpečné infekcie oka, nekrotizujúce zápaly pľúc a i. Je predmetom záujmu hygienickej mikrobiológie, pretože môže kontaminovať potravinárske výrobky, ale aj vodu v bazénoch a povrchovú vodu. Môže vyvolať aj akútnu gastroenteritídu alebo enterokolitídu. Uvádza sa, že asi 90 % kmeňov vytvára tzv. toxín A považovaný za najjedovatejší produkt tohto mikroorganizmu, keďže inhibuje syntézu proteínov v bunkách. Na patogenite kmeňov sa podieľajú aj cytolytické exotoxíny a extracelulárne proteolytické enzýmy, ktoré štiepia kezeín, fibrín a kolagén, dôsledkom čoho dochádza k poškodzovaniu steny drobných ciev, čo môže viesť ku krvácaniu (hemoragii) až nekróze. Je značne rezistentný na antibiotiká. | ||
| − | Patrí k mikrobiologickým a biologickým ukazovateľom kvality pitnej vody. Najvyššia medzná hodnota v pitných vodách je 0 KTJ/250 ml (kolóniu tvoriacich jednotiek). | + | Patrí k mikrobiologickým a biologickým ukazovateľom kvality [[pitná voda|pitnej vody]]. Najvyššia medzná hodnota v pitných vodách je 0 KTJ/250 ml (kolóniu tvoriacich jednotiek). |
==Zdroje== | ==Zdroje== | ||
| Riadok 13: | Riadok 13: | ||
# Valík, Ľ., Prachar, V., 2009: Pôvodcovia ochorení z požívatín a minimalizácia ich rizika. Slovenská technická univerzita v Bratislave, Bratislava, 167 s. | # Valík, Ľ., Prachar, V., 2009: Pôvodcovia ochorení z požívatín a minimalizácia ich rizika. Slovenská technická univerzita v Bratislave, Bratislava, 167 s. | ||
# Zahradnický, J. (ed.), 1991: Mikrobiológia a epidemiológia I. Osveta, Martin, 614 s. | # Zahradnický, J. (ed.), 1991: Mikrobiológia a epidemiológia I. Osveta, Martin, 614 s. | ||
| + | [[Category:SK]][[Category:Zdravotné indikátory]][[Category:Environmentálne indikátory]] | ||
Aktuálna revízia z 13:59, 19. október 2015
Druh Pseudomonas aeruginosa je gramnegatívna tyčinkovitá baktéria. Tak ako všetky pseudomonády sa zaraďuje medzi psychrotrofné baktérie. Je veľmi rozšírený v prírode. Bežne sa vyskytuje v pôde, vo vode a na rastlinných produktoch. Je veľmi rezistentný voči nepriaznivým vplyvom prostredia a môže sa rozmnožovať aj pri nízkej teplote a pri minimálnom obsahu živín. V dôsledku rezistencie odoláva aj účinkom niektorých dekontaminačných činidiel a preto sa z prostredia ťažko eliminuje. Je častým pôvodcom nemocničných nákaz. Tiež vyvoláva ochorenia močových ciest, zápaly stredného ucha, hnisavé procesy, infekcie v popáleninách, nebezpečné infekcie oka, nekrotizujúce zápaly pľúc a i. Je predmetom záujmu hygienickej mikrobiológie, pretože môže kontaminovať potravinárske výrobky, ale aj vodu v bazénoch a povrchovú vodu. Môže vyvolať aj akútnu gastroenteritídu alebo enterokolitídu. Uvádza sa, že asi 90 % kmeňov vytvára tzv. toxín A považovaný za najjedovatejší produkt tohto mikroorganizmu, keďže inhibuje syntézu proteínov v bunkách. Na patogenite kmeňov sa podieľajú aj cytolytické exotoxíny a extracelulárne proteolytické enzýmy, ktoré štiepia kezeín, fibrín a kolagén, dôsledkom čoho dochádza k poškodzovaniu steny drobných ciev, čo môže viesť ku krvácaniu (hemoragii) až nekróze. Je značne rezistentný na antibiotiká.
Patrí k mikrobiologickým a biologickým ukazovateľom kvality pitnej vody. Najvyššia medzná hodnota v pitných vodách je 0 KTJ/250 ml (kolóniu tvoriacich jednotiek).
Zdroje
- Bednář, M., Fraňková, V., Schindler, J., Souček, A., Vávra, J., 1999: Lékařská mikrobiologie: Bakteriologie, virologie, parazitologie. Marvil, Praha, 558 s.
- Klaban, V., 2011: Ekologie mikroorganismů. Ilustrovaný lexikon biologie, ekologie a patogenity mikroorganismů. Galén, Praha, 549 s.
- Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 496/2010 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 354/2008 Z.z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu.
- Rittner, D., McCabe, T.L., 2004: Encyclopedia of Biology. Facts on File, Inc., New York, 400 s.
- Schindler, J., 2008: Ze života bakterií. Academia, Praha, 144 s.
- Valík, Ľ., Prachar, V., 2009: Pôvodcovia ochorení z požívatín a minimalizácia ich rizika. Slovenská technická univerzita v Bratislave, Bratislava, 167 s.
- Zahradnický, J. (ed.), 1991: Mikrobiológia a epidemiológia I. Osveta, Martin, 614 s.
