Pseudomonas aeruginosa

Z TSENZ
Prejsť na: navigácia, hľadanie


Druh Pseudomonas aeruginosa je gramnegatívna tyčinkovitá baktéria. Tak ako všetky pseudomonády sa zaraďuje medzi psychrotrofné baktérie. Je veľmi rozšírený v prírode. Bežne sa vyskytuje v pôde, vo vode a na rastlinných produktoch. Je veľmi rezistentný voči nepriaznivým vplyvom prostredia a môže sa rozmnožovať aj pri nízkej teplote a pri minimálnom obsahu živín. V dôsledku rezistencie odoláva aj účinkom niektorých dekontaminačných činidiel a preto sa z prostredia ťažko eliminuje. Je častým pôvodcom nemocničných nákaz. Tiež vyvoláva ochorenia močových ciest, zápaly stredného ucha, hnisavé procesy, infekcie v popáleninách, nebezpečné infekcie oka, nekrotizujúce zápaly pľúc a i. Je predmetom záujmu hygienickej mikrobiológie, pretože môže kontaminovať potravinárske výrobky, ale aj vodu v bazénoch a povrchovú vodu. Môže vyvolať aj akútnu gastroenteritídu alebo enterokolitídu. Uvádza sa, že asi 90 % kmeňov vytvára tzv. toxín A považovaný za najjedovatejší produkt tohto mikroorganizmu, keďže inhibuje syntézu proteínov v bunkách. Na patogenite kmeňov sa podieľajú aj cytolytické exotoxíny a extracelulárne proteolytické enzýmy, ktoré štiepia kezeín, fibrín a kolagén, dôsledkom čoho dochádza k poškodzovaniu steny drobných ciev, čo môže viesť ku krvácaniu (hemoragii) až nekróze. Je značne rezistentný na antibiotiká.

Patrí k mikrobiologickým a biologickým ukazovateľom kvality pitnej vody. Najvyššia medzná hodnota v pitných vodách je 0 KTJ/250 ml (kolóniu tvoriacich jednotiek).

Zdroje

  1. Bednář, M., Fraňková, V., Schindler, J., Souček, A., Vávra, J., 1999: Lékařská mikrobiologie: Bakteriologie, virologie, parazitologie. Marvil, Praha, 558 s.
  2. Klaban, V., 2011: Ekologie mikroorganismů. Ilustrovaný lexikon biologie, ekologie a patogenity mikroorganismů. Galén, Praha, 549 s.
  3. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 496/2010 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 354/2008 Z.z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu.
  4. Rittner, D., McCabe, T.L., 2004: Encyclopedia of Biology. Facts on File, Inc., New York, 400 s.
  5. Schindler, J., 2008: Ze života bakterií. Academia, Praha, 144 s.
  6. Valík, Ľ., Prachar, V., 2009: Pôvodcovia ochorení z požívatín a minimalizácia ich rizika. Slovenská technická univerzita v Bratislave, Bratislava, 167 s.
  7. Zahradnický, J. (ed.), 1991: Mikrobiológia a epidemiológia I. Osveta, Martin, 614 s.