Clostridium perfringens: Rozdiel medzi revíziami
d |
|||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
| − | {{DISPLAYTITLE: | + | {{DISPLAYTITLE:Clostridium perfringens}} |
Druh Clostridium perfringens je spórotvorná grampozitívna tyčinkovitá baktéria. Zaraďuje sa medzi anaeróbne klostrídie, ale pre ich rast postačuje iba znížená prítomnosť kyslíka. Ich pôvodným rezervoárom je hrubé črevo ľudí a zvierat (vyskytuje sa vo fekáliách), ale pravidelne ich možno dokázať aj v pôde. C. perfringens má význam z hľadiska hygieny a mikrobiológie vody a potravín. Kmene C. perfringens sa delia na 5 typov (A až E) v závislosti na prítomnosti 4 hlavných toxínov. Enterotoxín zodpovedný za otravu z požitia kontaminovaných potravín je produkovaný iba typom A. Typ C môže vzácne spôsobovať veľmi závažné nekrotizujúce enteritídy. | Druh Clostridium perfringens je spórotvorná grampozitívna tyčinkovitá baktéria. Zaraďuje sa medzi anaeróbne klostrídie, ale pre ich rast postačuje iba znížená prítomnosť kyslíka. Ich pôvodným rezervoárom je hrubé črevo ľudí a zvierat (vyskytuje sa vo fekáliách), ale pravidelne ich možno dokázať aj v pôde. C. perfringens má význam z hľadiska hygieny a mikrobiológie vody a potravín. Kmene C. perfringens sa delia na 5 typov (A až E) v závislosti na prítomnosti 4 hlavných toxínov. Enterotoxín zodpovedný za otravu z požitia kontaminovaných potravín je produkovaný iba typom A. Typ C môže vzácne spôsobovať veľmi závažné nekrotizujúce enteritídy. | ||
Aktuálna revízia z 21:50, 25. október 2015
Druh Clostridium perfringens je spórotvorná grampozitívna tyčinkovitá baktéria. Zaraďuje sa medzi anaeróbne klostrídie, ale pre ich rast postačuje iba znížená prítomnosť kyslíka. Ich pôvodným rezervoárom je hrubé črevo ľudí a zvierat (vyskytuje sa vo fekáliách), ale pravidelne ich možno dokázať aj v pôde. C. perfringens má význam z hľadiska hygieny a mikrobiológie vody a potravín. Kmene C. perfringens sa delia na 5 typov (A až E) v závislosti na prítomnosti 4 hlavných toxínov. Enterotoxín zodpovedný za otravu z požitia kontaminovaných potravín je produkovaný iba typom A. Typ C môže vzácne spôsobovať veľmi závažné nekrotizujúce enteritídy.
C. perfringens môže spôsobovať celé spektrum ochorení, od gastroenteritídy až po deštrukciu tkanív (klostrídiová myonekróza) s vysokou mortalitou. Komplikácie sú však väčšinou zriedkavé; u zdravých ľudí sa liečenie antibiotikami nevyžaduje a úplné vyliečenie nastáva po 1 až 2 dňoch (v prípade alimentárnych ochorení).
Priamo alebo nepriamou kontamináciou pôdy a vody fekáliami sa môže tento mikroorganizmus dostať aj do potravín, najmä na hovädzie a hydinové mäso. Spóry C. perfringens majú vysokú rezistenciu voči chlóru a iným chemickým a fyzikálnym faktorom, takže je vhodné ich využiť pre doplnkovú kontrolu vodárenského systému, rozvodov a pre kontrolu účinnosti dezinfekcie vody.
Stanovenie počtu C. perfringens v pitnej vode patrí medzi mikrobiologické a biologické ukazovatele kvality pitnej vody a indikačná hodnota v pitnej vode je 0 KTJ/100 ml. Táto hodnota sa vzťahuje na pitnú vodu upravovanú z povrchových vôd alebo z podzemných vôd ovplyvnených povrchovými vodami. Ak sa indikačná hodnota nedodrží, zisťuje sa, či nie je ohrozené zdravie ľudí prítomnosťou mikroorganizmov (napr. kryptosporídie).
Zdroje
- Ambrožová, J., 2004: Mikrobiologie v technologii vod. Vysoká škola chemicko-technologická v Praze, Praha, 244 s.
- Klaban, V., 2011: Ekologie mikroorganismů. Ilustrovaný lexikon biologie, ekologie a patogenity mikroorganismů. Galén, Praha, 549 s.
- Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 496/2010 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 354/2006 Z.z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu.
- Valík, Ľ., Prachar, V., 2009: Pôvodcovia ochorení z požívatín a minimalizácia ich rizika. Slovenská technická univerzita v Bratislave, Bratislava, 167 s.
- Zahradnický, J. (ed.), 1991: Mikrobiológia a epidemiológia I. Osveta, Martin, 614 s.
