Clostridium perfringens

Z TSENZ
Prejsť na: navigácia, hľadanie


Druh Clostridium perfringens je spórotvorná grampozitívna tyčinkovitá baktéria. Zaraďuje sa medzi anaeróbne klostrídie, ale pre ich rast postačuje iba znížená prítomnosť kyslíka. Ich pôvodným rezervoárom je hrubé črevo ľudí a zvierat (vyskytuje sa vo fekáliách), ale pravidelne ich možno dokázať aj v pôde. C. perfringens má význam z hľadiska hygieny a mikrobiológie vody a potravín. Kmene C. perfringens sa delia na 5 typov (A až E) v závislosti na prítomnosti 4 hlavných toxínov. Enterotoxín zodpovedný za otravu z požitia kontaminovaných potravín je produkovaný iba typom A. Typ C môže vzácne spôsobovať veľmi závažné nekrotizujúce enteritídy.

C. perfringens môže spôsobovať celé spektrum ochorení, od gastroenteritídy až po deštrukciu tkanív (klostrídiová myonekróza) s vysokou mortalitou. Komplikácie sú však väčšinou zriedkavé; u zdravých ľudí sa liečenie antibiotikami nevyžaduje a úplné vyliečenie nastáva po 1 až 2 dňoch (v prípade alimentárnych ochorení).

Priamo alebo nepriamou kontamináciou pôdy a vody fekáliami sa môže tento mikroorganizmus dostať aj do potravín, najmä na hovädzie a hydinové mäso. Spóry C. perfringens majú vysokú rezistenciu voči chlóru a iným chemickým a fyzikálnym faktorom, takže je vhodné ich využiť pre doplnkovú kontrolu vodárenského systému, rozvodov a pre kontrolu účinnosti dezinfekcie vody.

Stanovenie počtu C. perfringens v pitnej vode patrí medzi mikrobiologické a biologické ukazovatele kvality pitnej vody a indikačná hodnota v pitnej vode je 0 KTJ/100 ml. Táto hodnota sa vzťahuje na pitnú vodu upravovanú z povrchových vôd alebo z podzemných vôd ovplyvnených povrchovými vodami. Ak sa indikačná hodnota nedodrží, zisťuje sa, či nie je ohrozené zdravie ľudí prítomnosťou mikroorganizmov (napr. kryptosporídie).

Zdroje

  1.  Ambrožová, J., 2004: Mikrobiologie v technologii vod. Vysoká škola chemicko-technologická v Praze, Praha, 244 s.
  2. Klaban, V., 2011: Ekologie mikroorganismů. Ilustrovaný lexikon biologie, ekologie a patogenity mikroorganismů. Galén, Praha, 549 s.
  3. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 496/2010 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 354/2006 Z.z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu.
  4. Valík, Ľ., Prachar, V., 2009: Pôvodcovia ochorení z požívatín a minimalizácia ich rizika. Slovenská technická univerzita v Bratislave, Bratislava, 167 s.
  5. Zahradnický, J. (ed.), 1991: Mikrobiológia a epidemiológia I. Osveta, Martin, 614 s.