cyanobaktérie

Z TSENZ
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Synonymum: sinice
Englický termín: cyanobacteria

Cyanobaktérie (lat. Cyanophyta, Cyanobacteria) sa v súčasnosti zaraďujú do triedy Oxyphotobacteria. Štúdiom cyanobaktérií sa zaoberá odvetvie botaniky – algológia alebo fykológia. Cyanobaktérie patria k prokaryotickým organizmom. Sú fotosynteticky aktívne, čím významne prispievajú k produkcii sacharidov pre heterotrofné organizmy v pôde a vo vode. Viaceré druhy (napr. z rodov Anabaena, Noctoc) sú schopné fixovať dusík z ovzdušia.

Sinice sú všeobecne rozšírené v prírode. Vyskytujú sa najmä v sladkých vodách, pôde, na vlhkom dreve. Vyskytujú sa aj v moriach a oceánoch a žijú aj v extrémnych podmienkach prostredia ako sú horúce termálne pramene či povrchové vrstvy snehu a ľadu. V stojatých a mierne tečúcich vodách predstavujú dôležitú súčasť fytoplanktónu a fytobentosu. Planktónové druhy spôsobujú pri masovom premnožení vodný kvet, ktorý je na hladine viditeľný voľným okom. Vodný kvet sa tvorí v dôsledku zvýšeného obsahu organických a anorganických látok vo vode. Na dne a v litorálovej časti predovšetkým znečistených vodných nádrží a tokov sa rozvíjajú bentosové vláknité sinice, ktoré tvoria nápadné modrozelené až hnedočierne súvislé povlaky, ktoré sa odtrhávajú a plávajú na hladine v podobe slizovitých chumáčov.

Sinice môžu produkovať toxíny, ktoré u citlivých ľudí najmä pri kúpaní spôsobujú podráždenie kože, slizníc a očných spojiviek (v našich podmienkach ide najmä o druhy Aphanizomenon flos-aquae, Microcystis aeruginosa, Anabaena flos-aquae).

Medzná hodnota ukazovateľa kvality vody na prírodnom kúpalisku počas kúpacej sezóny „cyanobaktérie“ je 100 000 buniek/ml.

Príklad

Medzi cyanobaktérie zaraďujeme napr. druhy rodov Microcystis, Gomphosphaeria, Anabaena, Aphanizomenon, Oscillatoria, rody, ktoré sa podieľajú na vodnom kvete. Vo vodách rybníkov, prírodných kúpalísk a jazerách sa na tvorbe vodného kvetu podieľajú okrem vyššie uvedených rodov aj rod Lyngbya. Na zabránenie vzniku vodného kvetu sa aplikujú algicídne chemické prostriedky, napr. hydroxid vápenatý, chlórnan sodný, síran meďnatý, chlorid železitý, síran železitý.

Zdroj

  • Kalina, T., Váňa, J., 2005: Sinice, řasy, houby, mechorosty a podobné organismy v současné biologii. Univerzita Karlova v Praze, Praha, 608 s.
  • Klaban, V., 2011: Ekologie mikroorganismů. Ilustrovaný lexikon biologie, ekologie a patogenity mikroorganismů. Galén, Praha, 549 s.
  • Peciar, V., Červenka, M., Hindák, F., 1984: Základy systému a evolúcie výtrusných rastlín. SPN, Bratislava, 584 s.
  • Pumann, P., Duras, J., 2014: Atlas makroskopických jevů spojených s výskytem vodních květů sinic a dalších organismů v přírodních koupacích vodách. Státní zdravotní ústav, Praha, 87 s.
  • Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 308/2012 Z.z. o požiadavkách na kvalitu vody, kontrolu kvality vody a o požiadavkách na prevádzku, vybavenie prevádzkových plôch, priestorov a zariadení na prírodnom kúpalisku a na umelom kúpalisku.
  • Záhorovská, E., Hindák, F., Javorčíková, D., Pišút, I., 1998: Systém a evolúcia nižších rastlín. Univerzita Komenského v Bratislave, Bratislava, 232 s.