Vláknité baktérie

Z TSENZ
Verzia z 23:00, 25. október 2015, ktorú vytvoril Vrut (Diskusia | príspevky) (Vytvorená stránka „{{DISPLAYTITLE:Vláknité baktérie}} Anglický ekvivalent: filamentous bacteria Patria sem baktérie, ktoré vytvárajú vlákna (patria sem napr. aj železité a...“)

(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Anglický ekvivalent: filamentous bacteria

Patria sem baktérie, ktoré vytvárajú vlákna (patria sem napr. aj železité a mangánové baktérie, ktoré sú však samostatným ukazovateľom kvality vôd) a tiež sa sem zaraďujú aj aktinomycéty tvoriace mycélium zložené z vláken – hýf. Vláknité baktérie a aktinomycéty sa podieľajú na rozklade ťažko rozložiteľných organických zlúčenín (celulóza, chitín, vosky, lignín). Produkty metabolizmu vláknitých baktérií niekedy veľmi nepriaznivo ovplyvňujú senzorické vlastnosti a kvalitu vody. Väčšina zástupcov vláknitých baktérií patrí medzi saprofytické organizmy. Vláknité baktérie (okrem železitých a mangánových baktérií) patria medzi mikrobiologické a biologické ukazovatele kvality pitnej vody. Indikačná hodnota vzťahujúca sa na hromadné zásobovanie pitnou vodou je 0 jedincov/ml a na individuálne zásobovanie pitnou vodou je 0 jedincov/ml.

Príklad

Medzi aktinomycéty patria zástupcovia, ktoré majú krátke vlákna (rod Actinomyces), dokonale vyvinuté (rod Streptomyces) a vlákna rozpadajúce sa na jednotlivé fragmenty (napr. Nocardia). K vláknitým baktériám sa zaraďuje druh Sphaerotilus natans, ktorý tvorí dlhé mnohobunkové vlákna uzavreté do tesne priliehajúcich obalov. Vyskytuje sa v povrchových vodách a v prúdiacich tokoch, často v znečistených. Často sa nachádza v recipientoch pod vyústením nečistených alebo nedostatočne čistených splaškových vôd a odtokov z preťažených čistiarní odpadových vôd. Tento druh je indikátorom organického znečistenia vôd. Vláknité baktérie rodu Microthrix (napr. M. parvicella) sa často nachádzajú v odpadových vodách a pri ich úprave negatívne ovplyvňuje tvorbu a správanie sa aktivovaného kalu. Patria sem aj niektorí zástupcovia purpurových bezsírnych baktérií (fotosyntetizujúce baktérie), napr. druh Rhodomicrobium vannieli, ktorého bunky sa často spájajú do typických sieťovitých štruktúr pomocou vláken. Taktiež sem patria niektorí zástupcovia sírnych baktérií (napr. rod Beggiatoa a Thiothrix), ktoré získavajú energiu oxidáciou redukovaných zlúčenín síry. Vyskytujú sa vo vodách s nízkym obsahom kyslíku a dostatkom síry, najmä vo forme sulfánu (sírovodík, H₂S). Sírne baktérie indikujú hnilobné procesy vo vodách. K sírnym baktériám vyskytujúcim sa vo vode patrí aj prisadnutý druh Thionema vaginatum, druhy rodu Leucothrix (L. mucor, L. cohaerens) a zástupcovia čeľade Pelonemataceae – vláknité nerozvetvené viacbunkové trichómy so slizovými pošvami podobné cynobaktériám (napr. rody Achronema, Pelonema, Peloploca).

Zdroje

  1. Ambrožová, J., 2003: Aplikovaná a technická hydrobiológia. Vysoká škola chemicko-technologická v Praze, Praha, 226 s.
  2. Ambrožová, J., 2004: Mikrobiologie v technologii vod. Vysoká škola chemicko-technologická v Praze, Praha, 244 s.
  3. Bratská, Z., 2011: Mikroskopické huby v pitnej vode. http://www.zdravie.sk/clanok/45448/mikroskopicke-huby-v-pitnej-vode
  4. Klaban, V., 2011: Ekologie mikroorganismů. Ilustrovaný lexikon biologie, ekologie a patogenity mikroorganismů. Galén, Praha, 549 s.
  5. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 496/2010 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 354/2006 Z.z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu.
  6. Palčík, J., Sládečková, A., Mergl, V., 2011: Hydrobiologické audity, poznatky a přínosy. In: Buchlovičová, J. (ed.), Zborník odborných prác z konferencie Modernizácia a optimalizácia úpravní vôd. Hydrotechnológia, Bratislava.
  7. Rossetti, S., Tomei, M.C., Nielsen, P.H., Tandoi, V., 2005: "Microthrix parvicella", a filamentous bacterium causing bulking and foaming in activated sludge systems: a review of current knowledge. FEMS Microbiology Reviews 29, 49-64.