Kadmium: Rozdiel medzi revíziami
Z TSENZ
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
:Anglický ekvivalent: [[Cadmium]] | :Anglický ekvivalent: [[Cadmium]] | ||
| − | + | [[File:Cd.png|thumb|right|Priestorové rozloženie nadlimitných hodnôt kadmia v pôdnom horizonte A v okresoch SR v 1991-1995]] | |
| + | [[File:PV_CdNMH.png|thumb|right|Priestorové rozloženie nadlimitných hodnôt kadmia v podzemnej vode v okresoch SR v 1991-1995]] | ||
Chemická značka: '''Cd''' | Chemická značka: '''Cd''' | ||
Verzia zo dňa a času 00:02, 25. september 2014
- Anglický ekvivalent: Cadmium
Chemická značka: Cd
Deficit
- o esencialite kadmia pre človeka sa v súčasnej dobe diskutuje
- organizmus novorodenca má prakticky nulovú koncentráciu Cd. Dospelý nefajčiar môže mať v organizme už 20-30 mg Cd.
- pretože už stopy kadmia pôsobia ako tkanivový jed, nemožno hovoriť o stave jeho deficitu v organizme.
Nadbytok
- v ľudskom organizme sa Cd hromadí pomaly, predovšetkým v obličkách, pečeni, prípadne pľúcach a vlasoch (pozn.: na zisťovanie kontaminácie životného prostredia kadmiom je vhodné stanovovanie tohto kovu vo vlasoch detí). Pri rovnakej expozícii mužov i žien sú pozorované rozdiely nakumulovaného Cd v organizme, hodnoty u žien sú vyššie. Ženy, najmä blondínky, sú na pôsobenie Cd citlivejšie.
- výskyt anémie u pracovníkov v priemysle exponovaných Cd
- pri akútnej otrave Cd sú hlavné prejavy nevoľnosť, zvracanie, hnačky, slinenie, kŕče tráviaceho ústrojenstva. V prípade vysokej expozície sú tieto príznaky nasledované šokom zo straty tekutín, zlyhaním obličiek, srdca, pľúc a smrťou v priebehu 24 hodín až 14 dní.
- akútna i chronická expozícia vysokým koncentráciám Cd v prachu alebo parách vyvoláva poškodenie pľúc, dlhodobá expozícia Cd inhalačnou alebo perorálnou cestou sa obvykle najprv prejaví v poškodení obličiek ako kritického orgánu.
- chronický príjem kadmia kontaminovanou ryžou u obyvateľov prefektúry Toyama v Japonsku spôsobil chorobu itai-itai – intenzívne bolesti kostí, vznik častých fraktúr kostí, najmä stavcov, ťažká osteomalacia (mäkknutie kostí) spojená s dekalcifikáciou kostí.
- prvá správa o karcinogénnom účinku u človeka je z roku 1965, kedy boli u robotníkov po prašnej expozícii zistené karcinómy prostaty, v ďalších epidemiologických štúdiách boli pozorované rakovinové procesy v tráviacom ústrojenstve, obličkách, pečeni a pľúcach. Zo zlúčenín majú karcinogénny účinok CdCl2, CdO, CdSO4 a CdS.
- teratogénny účinok má CdCl2 a CdSO4
- mutagénny účinok: u exponovaných robotníkov boli pozorované chromozómové aberácie a anomálie.
