parazitické patogénne prvoky
Anglický ekvivalent: pathogenic protozoan parasites
Význam
Parazitické patogénne prvoky sú jednobunkové organizmy mikroskopických rozmerov. Medzi parazitárne prvoky patria niektoré bičíkovce (pozri aj bičíkovce a bezfarebné bičíkovce), koreňonožce, výtrusovce a nálevníky.
Príklad
K parazitickým bičíkovcom (lat. Flagellata, Mastigophora) patria napr. leišmánie, trypanozómy, giardie a trichomonády. K parazitickým koreňonožcom (lat. Sarcodina, Rhizopoda) patria améby, ktoré sa pohybujú prelievaním cytoplazmy (amébovitý pohyb) a tvoria odolné cysty. Patrí sem napr. Entamoeba histolytica, ale i druhy rodov Naegleria a Hartmanella, ktoré sú pôvodcami meningoencefalitídy, ktorá môže spôsobiť i smrť človeka. E. histolytica parazituje v hrubom čreve človeka, vyvoláva dyzentériu (amebiázu) a vyskytuje sa v tropických a subtropických krajinách. Ochorenie sa prejavuje krvavými hnačkami, celkovým vysilením a môže končiť smrťou. Prenáša sa kontaminovanou vodou a potravou. K parazitickým výtrusovcom (Apicomplexa, Sporozoa) patria kokcídie – plazmódie (druhy rodu Plasmodium vyvolávajúce maláriu u človeka) a toxoplazmy (Toxoplasma gondii vyvolávajúca u človeka toxoplazmózu). K parazitickým výtrusovcom patria aj druhy rodu Cryptosporidium vyvolávajúce ochorenie kryptosporidióza. Infekcia druhmi rodu Cryprosporidium spôsobuje ochorenia tráviaceho traktu, ktoré sú veľmi vážne najmä u ľudí s imunitnou nedostatočnosťou. Patrí sem C. hominis, ktorý je pre človeka vysoko patogénny, je pôvodcom epidémií z vody, avšak výskyt v strednej Európe je vzácny (výskyt bol potvrdený aj na Slovensku). Najlepšie preskúmaným druhom je C. parvum, patrí k jednému z najčastejších patogénov, ktoré vyvolávajú hnačkovité ochorenia u človeka. Na Slovenku sa vyskytuje často. Aj ďalšie druhy rodu Cryptosporidium predstavujú zdravotné riziko pre človeka. Človek sa infikuje požitím odolných cýst C. parvum z vody alebo kontaminovanej potravy. Infekčná dávka sa pohybuje od 1 do 100 cýst. Medzi parazitické výtrusovce patrí aj Cyclospora cayetanensis. Človek sa infikuje požitím cýst v potrave (najčastejšie v zelenine a ovocí) a vo vode. Ochorenie sa nazýva cyklosporóza a prejavuje sa nauzeou, vracaním, hnačkami. Vyskytuje sa najmä v trópoch a subtrópoch, ale býva diagnostikovaná aj v strednej Európe. Najväčším prvokom, ktorý parazituje u človeka je nálevník (Ciliophora) Balantidium coli, ktorý môže vyvolať u človeka vážne ochorenie hrubého čreva (balantidiózu), ktorá sa prejavuje hnačkami a vznikom vredov v črevnej sliznici (podobne ako E. histolytica).
Zdroje
- Ambrožová, J., 2003: Aplikovaná a technická hydrobiologie. Vysoká škola chemicko-technologická v Praze, Praha, 226 s.
- Dolejš, P., Ditrich, O., Machula, T., Kalousková, N., Püzová, G., 1999: Odstraňovaní Cryptosporidium parvum a Giardia intestinalis při úpravě pitných vod. Sborník semináře Aktuální otázky vodárenské biologie, s. 78-82.
- Dolejš, P., 2001: Možnosti technologie úpravy vody při odstraňování parazitických prvoků Cryptosporidium a Giardia. Sborník semináře [Aktuální otázky vodárenské biologie], Praha, s. 123-127.
- Matis, D., 1997: Zoológia bezchordátov I. Univerzita Komenského v Bratislave, Bratislava, 288 s.
- Ondriska, F., 2012: Lexikón lekárskej parazitológie.
- Rittner, D., McCabe, T.L., 2004: Encyclopedia of Biology. Facts on File, Inc., New York, 400 s.
- Smith, H., Evans, R., 2009: Parasites: Cryptosporidium, Giardia, Cyclospora, Entamoeba histolytica, Toxoplasma gondii and pathogenic free-living amoebe (Acanthamoeba spp. and Naegleria fowleri) as foodborne pathogens. In: de W. Blackburn, C., McClure, P.J. (Eds.), Foodborne pathogens: Hazards, risk analysis and control. Second edition. Woodhead Publishing Ltd., Cambridge, s. 930-1008.
- Velická, Z., Tóthová, L., Mogoňová, E., 2007: Sledovanie výskytu Cryptosporidium parvum, Giardia lamblia a Clostridium perfringens vo vybraných nádržiach a skupinovom vodovode na Slovensku. Acta Environmentalica Universitatis Comenianae (Bratislava), 15, 1, s. 90-99.
- Zahradnický, J. (ed.), 1991: Mikrobiológia a epidemiológia I. Osveta, Martin, 614 s.
