Escherichia coli

Z TSENZ
Prejsť na: navigácia, hľadanie


Význam

Escherichia coli (skr. E. coli) patrí medzi enterobaktérie (čeľaď Enterobacteriaceae). Je to termotolerantná, gramnegatívna, nesporulujúca, fakultatívne anaeróbna chemoorganotrofná tyčinkovitá baktéria, ktorá sa nachádza v črevnom systéme človeka a živočíchov. Veľká väčšina kmeňov E. coli je nepatogénnych a bežne sa nachádza v dolných úsekoch tráviacich ústrojov človeka a živočíchov. Niektoré kmene trvale osídľujú tráviace ústroje, iné nimi iba prechádzajú. Nepatogénne kmene patria k dôležitým zástupcom črevnej mikroflóry – sú potrebné pre správny priebeh tráviacich procesov v čreve a produkciou kolicínov, ktoré sú pre niektoré baktérie toxické, zabraňujú prieniku niektorých patogénov, tiež sa podieľajú na tvorbe niektorých vitamínov, najmä vitamínu K. E. coli je tiež indikátorom fekálneho znečistenia prostredia a potravín a zaraďuje sa medzi koliformné baktérie (pozri aj koliformné baktérie). Koliformné baktérie svojim výskytom signalizujú nedostatočnú technológiu úpravy vody, dodatočnú kontamináciu jej distribúciou, nadmerné množstvo živín vo vode a neúčinnosť dezinfekcie pri úprave vody, pričom E. coli spresňuje informácie o fekálnom znečistení. V exkrementoch ľudí a zvierat predstavujú nepatogénne kmene E. coli podiel 90-100 % z celkových izolovaných baktérií. V splaškových a znečistených vodách klesá percentuálny podiel na 59 %. Gramnegatívna povaha E. coli a jej schopnosť skvasovať laktózu za vzniku kyselín (najmä kyseliny mliečna, pyrohroznová, octová, mravčia) sa využívajú pre zistenie tejto baktérie vo vode a potravinách – príslušné diagnostické selektívne živné pôdy totiž obsahujú laktózu ako zdroj uhlíka, farbivo (napr. pH indikátor), ktoré zmenou farby preukáže skvasenie laktózy, a zlúčeninu (napr. ďalšie farbivo alebo aniónaktívny tenzid), ktorá zabráni rozmnožovaniu grampozitívnych baktérií, ktoré sú väčšinou vo vyšetrovanom materiáli oveľa početnejšie ako gramnegatívne baktérie a živnú pôdy by prerástli.

Príklad

Niektoré kmene môžu vyvolávať hnačkové črevné ochorenia a väčšina môže vyvolávať mimočrevné ochorenia hnisavého charakteru. Patogénne kmene E. coli spôsobujúce črevné ochorenia sa delia do štyroch skupín: enteropatogénne, enterotoxigénne, enteroinvazívne a enterohemoragické kmene. Enteropatogénne E. coli (skr. EPEC) spôsobujú novorodenecké hnačky, pri ktorých dochádza k veľmi rýchlej dehydratácii organizmu. V súčasnosti sa vo vyspelých krajinách vyskytujú zriedkavo, avšak v rozvojových krajinách predstavujú veľký problém. U väčších detí a dospelých nevyvolávajú žiadne ochorenie. U kmeňov EPEC nebola dokázaná tvorba enterotoxínov. Enterotoxigénne E. coli (skr. ETEC) vyvolávajú hnačky u detí aj dospelých. Vyskytujú sa najmä vo veľmi teplých a tropických oblastiach. Vyvolávajú aj tzv. cestovateľské hnačky. Tieto kmene môžu produkovať termolabilné a termostabilné enterotoxíny. Enteroinvazívne E. coli (skr. EIEC) vykazujú rovnaký mechanizmus patogenity ako šigely – prenikajú do buniek, v ktorých sa množia a vyvolávajú tak dyzentérický syndróm. Enterohemoragické E. coli (EHEC, aj VTEC) sa viažu najmä na bunky hrubého čreva. Produkujú toxín (verotoxín (odtiaľ skratka VTEC), shiga-like toxin). Najčastejší je sérotyp 0157. Kmene EHEC spôsobujú vážne hnačkové ochorenie, hemoragickú kolitídu. U niektorých chorých sa môže vyvinúť hemolyticko-uremický syndróm. Priebeh ochorenia je väčšinou ťažký. Kmene 0157:H7 spôsobujúce ťažké hnačkové ochorenia sa vyznačujú mimoriadne nízkou infekčnou dávkou, ktorá sa odhaduje na 10 buniek.

Zdroje

Ambrožová, J., 2003: Aplikovaná a technická hydrobiologie. Vysoká škola chemicko-technologická v Praze, Praha, 226 s. Ambrožová, J., 2004: Mikrobiologie v technologii vod. Vysoká škola chemicko-technologická v Praze, Praha, 244 s. Gičová, A., 2012: Hodnotenie rizika expozície pre E. coli v potravinovom reťazci v SR. Úrad verejného zdravotníctva SR, Bratislava, 23 s. Görner, F., Valík, Ľ., 2004: Aplikovaná mikrobiológia požívatín. Malé centrum, Bratislava, 528 s. Hrdina, V., Hrdina, R., Jahodář, L., Martinec, Z., Měrka, V., 2004: Přírodní toxiny a jedy. Galén, Praha, 302 s. Klaban, V., 2011: Ekologie mikroorganismů. Ilustrovaný lexikon biologie, ekologie a patogenity mikroorganismů. Galén, Praha, 549 s. Molenda, J. R., 1994: Escherichia coli (including O157: H7): an environmental health prospetive. Dairy, Food and Environmental Sanitation 14, s. 7142-7147. Schindler, J., 2008: Ze života bakterií. Academia, Praha, 144 s. Šilhánková, L., 2008: Mikrobiologie pro potravináře a biotechnology. Academia, Praha, 364 s. Zahradnický, J. (ed.), 1991: Mikrobiológia a epidemiológia I. Osveta, Martin, 614 s. [[Category::SK]]